image

Ak čítate tieto riadky, najskôr ste ešte nezomreli na niektorú z chorôb, ktorej vznik súvisí so zvýšenou hladinou homocysteínu (síce nezomreli, ale vaše riziko je oveľa väčšie, než si dokážete predstaviť).

V súčasnosti zomiera mnoho mladých ľudí na choroby podmienené homocysteínom a iná časť ľudí sa kvôli nemu vôbec nenarodí, alebo skončí ako potrat a ďalší sa síce narodia, ale "s vrodenou poruchou napríklad metabolizmu, alebo imunity, či dispozíciou k leukémii…" To sú voľne reprodukované úvodné slová Dr. Jonathana V. Wrighta, lekárskeho riaditeľa kliniky Tahoma v Rentone, Washington. Predchádzajúce slová vzbudzujú dojem, že sa Dr. Wright pokúša priblížiť čitateľom objav elixíru života, za ktorý by v stredoveku vyvažovali jeho autora zlatom. Nejde o dojem. Vo vzťahu k Hcy je to stav, v ktorom má človek trvalo zreteľne vysokú úroveň energie, emočnú rovnováhu, bystrú myseľ, túžbu po podporení svojej fyzickej zdatnosti, keď pociťuje potreby svojho tela a všetko, čo zvyšuje jeho fyzické, mentálne a emocionálne zdravie a čo je jeho potrebou v každej chvíli. To všetko sa dá transformovať do slov, ktorými WHO definuje zdravie ako stav fyzickej, duševnej a sociálnej pohody.

 

Dnes je to inak a možno sa hodí hovoriť o ukradnutom sne: Objav, ktorý skutočne nemá ďaleko od nájdenia elixíru života, nepriniesol jeho americkému autorovi (Kilmer McCully) zlato, ale ústrky. McCully bol vytlačený do ústrania, aby nekazil rozbiehajúci sa obchod s liekmi. U nás nie je situácia lepšia, než bola pred 30 rokmi v USA. Skôr je to naopak. Aj v českej a slovenskej starostlivosti o zdravie vládnu záujmy farmaceutického priemyslu a silne prevažujú nad záujmom pacientov. Tejto potrebe je prispôsobené aj zloženie a účinnosť liekov. Nie je možné nájsť iný dôvod, prečo sa účinok liekov nezameriava na príčinu choroby. Je to šikovné využitie faktu, že procesy, ktoré sú podstatou choroby, pacient nevníma. Namiesto zasahovania do príčiny choroby lieky potláčajú len niektoré z nepríjemných príznakov. Pacient to pociťuje ako pozitívny účinok lieku, ale netuší, že podstata choroby, ktorá ho vie aj ohroziť na živote, zostáva nedotknutá. Stáva sa tak "vďačným" dlhodobým odberateľom lieku s nenaplneným prianím zbaviť sa choroby.

 

Ako je možné, že vedľa seba existuje táto realita a objav príčiny civilizačných chorôb, ktorý zdravotníctvo nevyužíva? Je tomu tak preto, že sa objav podarilo ututlať pred laickou aj lekárskou verejnosťou. Zostáva tak utajený jeden z najvýznamnejších objavov v histórii medicíny. Desivé je, že na tomto utajovaní sa aktívne podieľajú predovšetkým značne renomovaní lekári ozdobení mnohými titulmi. Do tejto úlohy sa dostali po nájazdoch dílerov farmaceutických firiem, ktorí ich potrebovali získať za propagátorov svojich liekov. Ďalšou úlohou "kúpených" lekárskych špičiek bolo chrániť odbyt patentovaných liekov, vyrobených farmaceutickou syntézou, pred nebezpečnou konkurenciou prirodzených liečebných postupov, prírodných liečiv a potravinových doplnkov. Túto úlohu sa im voči Hcy skoro podarilo splniť. Dezinformáciami a bagatelizáciou významu sa podarilo odviesť pozornosť radových lekárov preč od poznatkov o Hcy a pripútať ich pevnejšie k predpisovaniu chemických liekov. Preto pacient, ktorý sa o Hcy dozvedel a chce od svojho lekára, aby mu potrebné vyšetrenie zaistil, naráža na nepochopenie a odmietanie.

 

Problémy s homocysteínom (ďalej aj Hcy) mali ľudia vždy. Neboli časté, neboli pomenované a nikto dlho netušil, že Homocysteín existuje. Hcy bol objavený, až v roku 1932 Vincentom Du Vigneaudom, americkým biochemikom a nositeľom Nobelovej ceny za chémiu, ktorý ho opísal ako toxickú aminokyselinu. Po roku 1945 sa začala meniť skladba stravy veľkých populačných celkov tak, že v nej markantne začalo ubúdať prirodzené zdroje kyseliny listovej a vitamínu B6. Úbytok vitamínu v strave spôsobila v povojnovom období predovšetkým priemyselná výroba potravín. Bunky začali strácať schopnosť Homocysteín bezo zvyšku metabolizovať. Zároveň stúpla spotreba mäsa a mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov, teda prirodzených zdrojov metionínu, z ktorého vzniká Homocystein. Tieto dva trendy spôsobili, že takmer súčasne s týmito zmenami začal vzostup úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenie (KVO). V období 1950-1986 stúpla úmrtnosť na Kardiovaskulárne ochorenie v SR o 72% (za 36 rokov teda v priemere o 2% ročne). Podobným spôsobom pribúdali v populácii ďalšie civilizačné choroby a pribúdajú dodnes.

 

Mnohí lekári sa dokonca pustili do bagatelizácie významu Hcy a dezinformovania o poznatkoch, ktoré s Hcy súvisia, podobne, akoby išlo o liek konkurenčnej firmy. Tak totiž vyzerá snaženie kardiológov a internistov, ktorí chcú postaviť lekára pred čestný tribunál Lekárskej komory s odôvodnením, že poškodzuje pacientov keď hypertenziu, zvýšený cholesterol, alebo začínajúcu cukrovku nelieči „lege artis“ – to znamená s použitím chemických liekov, ktoré sami odporúčajú. Do tohto ich rozhodnutia im nikto z lekárov nebude hovoriť, aj keď by bolo známe dosť vážne poškodzovanie pacientov vedľajšími účinkami týchto liekov. K spomínanému vzorcu patrí aj chemoterapia nádorov, ktorú onkológovia nedopĺňajú známymi prírodnými prostriedkami na zmiernenie jej nepríjemných i nebezpečných vedľajších účinkov. Je možné si predstaviť, že môžu byť lekári, pre ktorých znamenajú provízie za opakovanú aplikáciu chemoterapie viac, než uspokojenie nad vyliečením pacienta?

 

Podstatou objavu je zistenie, že v ľudských bunkách vzniká porucha metabolizmu v procesoch, ktoré sú základom života. Jej závažnosť môžeme zisťovať aj v SR stanovením hladiny Hcy v krvi. Hcy je pre človeka nebezpečný dvakrát: jednak svojou toxicitou a druhýkrát obmedzením dodávky substancií potrebných pre syntézu bielkovín (-CH3 = metylovej skupiny). Akonáhle sa Hcy nahromadí v krvi, dochádza k sčítaniu oboch účinkov a k narušeniu mnohých ďalších biochemických procesov a tým k poškodeniu tkanivových štruktúr a ich funkcií. To už sa poškodenie stáva zjavným a dostáva meno niektorej z civilizačných chorôb: počnúc infarktom a mozgovou príhodou, cez Alzheimerovu chorobu, depresie, nádory až po osteoporózu a medzi nimi je mnoho ďalších. Výskyt všetkých týchto chorôb v posledných 50 rokoch sa zvyšuje. Ich nárast je spojený so zmenami skladby stravy, ktoré so sebou nesie rozvoj civilizácie. Je známy úplne konkrétny deficit niekoľkých vitamínov, od dostatočného prísunu zo stravy do buniek závisí premena vznikajúceho Hcy na neškodné látky. Deficit sa trvalo prehlbuje.

 

Pred desiatimi rokmi vo Zväze pacientov očakávali, že české zdravotníctvo príjme s nadšením objav ihneď, ako ho dostane na zoznámenie. Negatívny prístup sa nezmenil ani po zovšeobecnení, u ktorého mnohí lekári nepochopili ako a prečo sa robí. V tom čase začali narastať ekonomické problémy zdravotníctva. Ponúkala sa možnosť využiť objav na radikálne zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a tak začínajúce ekonomické problémy odstrániť. Zdravotníctvo však návrh neprijalo a médiá ho odmietla pod rôznymi zámienkami zverejniť. Začala vznikať zbierka najrôznejších "prečo nie". Aj keď bol zaznamenaný úspech pri dešifrovaní a znázornení dôkazu, že podávanie potrebnej zmesi vitamínov znižuje riziko infarktu a ďalších KVO o 62%. Takú účinnosť nemá žiadny liek vyrobený syntetickou cestou. Nejde tu o "večný život a večnú mladosť" ako si predstavovali v stredoveku. Ponúka sa tu možnosť využívať celú dĺžku života, ktorú má človek predurčenú v génoch. Dnes kráti život neznalosť, ktorá umožňuje uplatnenie mechanizmov rozvoja civilizačných chorôb. Tie, pri doterajšej úrovni starostlivosti o zdravie, človeka patrične potrápia a potom predčasne zahubia. Osvojenie základných poznatkov o Hcy však umožní každému, aby sa dožil pokročilejšieho veku, než je dnes bežné a to o 15 – 20 rokov. Dôležité je zároveň to, že sa pritom takmer nestenčia mentálne schopnosti a zostane dostatočne zachovaná fyzická zdatnosť organizmu.

 

Iným zdrojom informácií o Hcy a CCH sú knihy "Ako pomôcť telu, aby sa vyliečilo samo" a "Homocystein kľúč k zdraviu". Prvá menovaná kniha je určená laikom, druhá je pre lekárov. Autor: MUDr. Karel Erben (1931 - 2018), priekopník a zakladateľ Poradní pre civilizačné choroby.

Pokračovanie...

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.