SK
V ľudskom tele sa podieľa na viac ako 300 rôznych biochemických reakciách a navyše na 100 enzymatických procesoch.
Polovica horčíka sa v tele nachádza priamo v bunkách celého tela, zvyšok sa spolu s fosforom a vápnikom ukladá v kostiach. Iba 1 % horčíka je v krvi.
(viď Laktát horečnatý, Síran horečnatý)
Ďalšie účinky na organizmus:
- zlepšuje psychický stav a chráni pred následkami stresu
- stabilizuje bunkové membrány interakciou s fosfolipidmi
- napomáha získať a využívať slnečnú energiu
- reguluje funkciu štítnej žľazy
- je dopravcom inzulínu, kontroluje hladinu cukru v krvi
- pozitívne vplýva na srdcovocievny systém a zúčastňuje sa na nervovo-svalovej dráždivosti
- aktiváciou cholesterázy odbúrava cholesterol
- podporuje činnosť čriev, žlčníka a močového mechúra
- zabraňuje vzniku hemoroidov
- podporuje dlhovekosť
- zmierňuje menštruačné ťažkosti
- zabraňuje aby sa vápnik ukladal v obličkách /zabraňuje vznikaniu obličkových kameňov/
- napomáha správnej funkcii prostaty
Nedostatok horčíka (magnézia) v ľudskom organizme sa prejavuje nepríjemnými zdravotnými ťažkosťami a je najčastejšou poruchou elektrolytov v tele. Pri nedostatku horčíka v organizme existuje množstvo často prehliadaných príznakov, hlavne v oblastiach:
- hlava - bolesť hlavy, slabosť, migréna, nervozita, napätie, depresia, úzkosť, porucha koncentrácie, podráždenosť
- svaly - bolesť v záhlaví, strnulosť šije, mimických a žuvacích svalov, svalové kŕče, mravčenie v končatinách (parestézia), zvýšená dráždivosť (tetánia)
- srdce - bolesť na hrudníku, nepravidelný tlkot srdca, zrýchlené búšenie srdca, srdcová arytmia
- vnútorných orgánov - žalúdočné kŕče, hnačka, zvracanie, kŕč v hrdle, napätie tráviacich orgánov
Pri týchto prejavoch v mnohých prípadoch stačí, aby si človek udržiaval optimálnu hladinu magnézia v tele.
Následkom nevhodnej úpravy potravín ako vysmážanie, či konzervovanie sa taktiež magnézium v potravinách stráca. Množstvo prijatého magnézia sa nerovná množstvu vstrebaného. Z celkovo prijatého magnézia (v potravinách) dokáže organizmus vstrebať len 30 – 40%. Jeho vstrebávanie zhoršuje prítomnosť tukov, cukrov, vlákniny a voľného vápnika v strave. Optimálnu hladinu magnézia v tele narúša i nadmerné pitie alkoholu, kávy a rôznych energetických nápojov. Všeobecne platí, že ľudia so zvýšenou psychickou (vyčerpanie, stres), alebo fyzickou (vrcholoví športovci, ťažko pracujúci) záťažou, ktorá je buď krátkodobá alebo dlhodobá, majú zvýšenú potrebu magnézia. Medzi tzv. rizikové skupiny však patria aj pacienti s rôznymi zdravotnými problémami. Nízka hladina magnézia je často spájaná s ochoreniami ako:
- diabetes (cukrovka) – obézni ľudia majú až o 50% nižšie zásoby magnézia, zvýšenie prísunu magnézia znižuje riziko vzniku cukrovky
- hypertenzia (zvýšený krvný tlak) – zvýšenie prísunu magnézia pomáha normalizovať napätie krvnej steny, čo sa prejaví zlepšením hodnôt krvného tlaku
- ischemická choroba srdca (nedostatočné prekrvenie) – zvýšenie prísunu magnézia znižuje intenzitu a frekvenciu bolesti v hrudníku, sprevádzajúce toto ochorenie
- arytmia – magnézium pomáha upraviť abnormálnu elektrickú aktivitu srdca, ktorá je príčinou porúch srdcového rytmu
- ischemická cievna mozgová príhoda (nedostatočné prekrvenie) – zvýšenie príjmu magnézia o 100 mg denne znižuje riziko vzniku tohto ochorenia a zároveň chráni mozog po ischemickej cievnej príhode
- migréna – zvýšené dávky magnézia znižujú výskyt migrény takmer o polovicu
- dysmenorea (bolestivá menštruácia) – zvýšené dávky magnézia zmierňujú príznaky tohto ochorenia
- predmenštruačný syndróm (súbor fyzických a psychických ťažkostí žien pred a pri menštruácii) – zvýšené dávky magnézia významne zlepšujú náladu, znižujú zadržiavanie vody, ktorá má za následok hmotnostný prírastok, nafúknuté brucho, či napätie v prsníkoch, znižuje výskyt migrén a zlepšuje ich priebeh.
